Kompozícia a štýl

 
Román Komu zvonia do hrobu je najdlhším Hemingwayovým románom. Skladá sa zo 43 kapitol. Má pomerne jednoduchú hlavnú dejovú líniu, ktorou je vzťah Roberta a Marie a Robertovo poslanie a vedľajšiu dejovú líniu, ktorou sú spomienky postáv, z ktorých sa dozvedáme niečo o ich minulosti, alebo historické fakty.
To,že Hemingway pracoval ako reportér, zvyknutý podať všetko vecne, jasne a autenticky, je silne v tomto diele cítiť. Prevláda zrozumiteľnosť, stručnosť a výstižnosť. Umelecké prostriedky sú zredukované na minimum. V pomere k dĺžke diela, týchto je veľmi málo. Občas sa nejaké dajú nájsť, napr. personifikácia „kôň sa pásol ďalej a potešil sa, že ho chlap neobťažuje“, prirovnania „oči má žlté ako mačka a ploché ako had; udatný a tupý ako býk.“ Jazyk postáv je prispôsobený prostrediu. Je to dielo z vojenského prostredia, preto je tu mnoho vulgarizmov. „Vojna je kurevstvo“ „Vyliahnutá z cundry všetkých cundier“. Hemingway taktiež na priblíženie prostredia používa španielske slová, prípadne vety. Que pasa? Cabrón, caballo, toro, inglés.
Na dosiahnutie, čo najrealistickejšieho a najautentickejšieho obrazu, používa autor rozsiahle naturalistické opisy. „Boli sme na dlažbe, smrdiacej porozlievaným vínom a grcanicou.“ „Tvár vyzerala akoby bola vymodelovaná z hnijúcej špiny, akú človek nájde pod pazúrmi veľmi strému levovi.“
Hemingway taktiež používa veľmi zvláštne slovné spojenia. K podstatným menám používa prídavné, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné. „bezočivo priviazaný guľomet; kovová zúrivosť; sivý hlas.“ Taktiež sú prítomné modlitby. „Zdravas Mária…“
Hemingway píše takzvaným „objektívnym štýlom“, kde sú vonkajšie opisy veľmi stručné. Svoje postavy charakterizuje pomocou dialógov, správania v určitých situácia, či v prípade Roberta a Anselma na základe vnútorných monológov. Robert sa taktiež zvykol rozprávať so svojím druhým ja. „Veď sa neboj“ „Prestaň si už vymýšľať taľafatky o Berberoch…“ Priama charakteristika sa v diele nenachádza. Dialógy sú dramatické, jednoduché, ale tvoria kompozičný prostriedok.
Najdominantnejším prostriedkom vyjadrovania v diele je priame slovo, vyniká nad všetkými umeleckými prostriedkami. Taktiež sa tu vyskytujú slovné hračky a zvraty „Nie je zbabelosť vedieť, čo je hlúposť“ „A nie je hlúposť vedieť, čo je zbabelosť.“ Zdôrazňovanie myšlienok a vyhrotenie situácie dosahuje autor opakovaním slov. „Ale aj tak ich už mnoho neostalo, nie, neostalo už mnoho veselých. Ostalo ich už bohovsky málo.“
V tomto diele sú veľmi časté symboly a symbolika. Autor nevypovedá všetko priamo, ale necháva čitateľa domýšľať si . Napríklad, každá postava reprezentuje niečo iné. Robert – vojaka stratenej generácie; Pablo – zlé vlastnosti. Pilar – realitu; Anselmo – dobré vlastnosti; Maria – mladé obete vojny.
V Hemingwayových dielach sa dá rozoznať niekoľko základných znakov:

1.
      Zaoberá sa problémom stratenej generácie.

2.
      Jeho diela vždy súvisia s tým, čo prežil. Väčšina z nich je autobiografická a jeho postavy sa naňho podobajú.

3.
      Jeho diela sa často odohrávajú vo svete plnom násilia a smrti – v každom diele sú postavy doslova obklopené smrťou. Vsúva ich do vyhrotených situácii, často na hranici medzi životom a smrťou.

4.
      Má svojich typických hrdinov – patrí medzi nich aj Robert. Sú to všetko typy vybavené mužnosťou, premýšľavosťou, odporom k sentimentalite, túžbou po pravde a snahou o to, aby mohli ľudia žiť, ako sa žiť má. Vo všetkých dielach sa dej točí okolo hlavného hrdinu. Sú nútení prejaviť svoj charakter, pretože sú vystavení pre nejaký problém.

5.
      Postavy majú často najčistejšie myšlienky v najvyhrotenejších situáciách – krátko pred smrťou, alebo v opojení alkoholom.
Hemingway tiež vo svojich dielach využíva tzv. „princíp ľadovca“. Jeho diela na prvý pohľad a prvé prečítanie vyzerajú jednoducho. Ale po preniknutí hlbšie „pod vodu“ do všetkého, čo Hemingway chcel vyjadriť, zisťujeme, že tieto diela sú ďaleko myšlienkovo väčšie ako sa na prvý pohľad zdalo. Presne ako ľadovec – na povrchu malý a nenápadný, v hlbinách obrovský a nedozierny.
Hemingwayovský štýl je vo svete uznávaný práve vďaka týmto skrytým myšlienkam a tiež vďaka vecnosti, priamosti a jednoduchosti, s akou sú podávané a taktiež vďaka svojej schopnosti v tiahnuť čitateľa do deja a ukázať mu bolesť a utrpenie dokonale autenticky.