Historické pozadie diela

Dielo Komu zvonia do hrobu bolo vyšlo roku 1940 teda rok po porážke Španielskej republiky. Opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v Španielsku počas občianskej vojny v ktorej mali navrch fašistické vojská generála Franca. Pre Španielsko mala táto vojna veľmi negatívne a ničivé následky. Vo vojne bojovali proti sebe nie vojská rôznych národností, ako to býva v mnohých „obyčajných“ vojnách v histórii ľudstva. Bojovali tu Španieli proti Španielom, len preto, že mali rôzne politické názory. Okrem Fracových fašistov sa k moci snažili dostať ďalšie dve skupiny: komunisti a anarchisti. Každý z nich žiadal (resp. sľuboval) niečo iné, avšak kvôli jednému dôvodu – napraviť negatíva kapitalizmu, ktorý so sebou priniesol populačný rast, nerovnomerné rozvrstvenie obyvateľstva – prehlbovali sa medzery medzi chudobnými a bohatými, nerovné rozdelenie majetkov a pôdy.
Komunisti hlásali demokraciu, a ochranu súkromia, avšak ak by sa dostali k moci zo Španielska by sa stal najzápadnejší štát Sovietskeho Zväzu resp. bola by nastolená sovietska diktatúra ako v rôznych iných krajinách Európy a Ázie.
Anarchisti videli príčinu všetkého zla v štátnom zriadení, teda republike. Boli presvedčení a verili vo vytvorenie slobodných komún – nižších územnosprávnych jednotiek. Túto ideu však nebolo nikdy možné plne zrealizovať, pretože po vzniku väčšieho množstva takýchto komún by anarchisti museli vytvoriť vedenie a žiadna z nich by v podstate nemohla samostatne existovať. A aj keby mohli začali by sa postupne podobať na útvary podobné štátu, čím by došlo k vyvráteniu anarchistických ideí.
Fašisti sa snažili utužiť svoje postavenie v krajne tým, že Španielov postupne presviedčali o tom, že napriek tomu že sú na nižšej životnej úrovni ako zvyšok Európy nikto sa im v morálke nevyrovná a môžu byť hrdí na svoju vlasť ako žiadny iný národ. Ich heslo: Viera, štát, vlastníctvo, rodina.
V občianskej vojne v Španielsku sa toho odohralo veľa. Kniha ale opisuje iba určité udalosti. Roku 1931 sa Španielsko stalo republikou, čo sa nepáčilo trom už spomínaným skupinám, ale najviac po moci túžili asi fašisti. Preto v júli roku 1936 začína generál Franco ozbrojené povstanie voči republike a republikánom, podporovaný Talianskom a Nemeckom. Ostatné štáty ostali v tejto otázke neutrálne.
Reakcia republikánov nenechala na seba dlho čakať – o pár dní neskôr, keď fašisti zabili dôstojníka Josého Castilla, išlo o viac ako obeť pouličnej vojny. Republikáni sa priklonili k myšlienke protipovstania. Pridali sa ku nim medzinárodné robotnícke brigády a Španielske oslobodzovacie hnutie s krycím menom La Pasionária. Armáda sa z 80% pridala k bojom.
Členovia partizánskej skupiny sú srdcom republikáni a zostávajú v myšlienke na víťazstvo republiky počas celého románu, v roku 1939 sa fašistickým vojskám podarilo zvíťaziť a nastoliť v Španielsku diktatúru.
Táto občianska vojna v sebe nesie odkaz aj do súčasnosti. V podstate nič dobré a nové nepriniesla, akurát ukázala, aké nebezpečné je uveriť hocijakému typu propagandy.
Hemingwayove myšlienky a dej tohto diela nie sú úplne vymyslené, strany a organizácie boli v tom čase skutočné, alebo so skutočnými úzko súviseli.