Ernest Hemingway – Životopis a Tvorba

September 10th, 2010

Narodil sa v roku 1899 v Oak Parku v štáte Illinois, ako jedno zo šiestich detí v rodine lekára. Jeho otec bol aj nadšený športovec a poľovník, vďaka čomu si aj Ernest vypestoval vzťah ku prírode, lovu a športu. Rodičia chceli aby z neho bol lekár, avšak po absolvovaní strednej školy sa stal novinárom. Ako reportér pre Kansas City Star sa pripojil roku 1918 k ambulantnej jednotke American Field Service vo Fracúzsku a neskôr až do konca 1.svetovej vojny slúžil v Taliansku. Bol zranený, čo sa nevyhlo vysokej publicite, pretože bol prvý Američan zranený na talianskom fronte. Od roku 1920 pracoval pre Toronto Star Weekly, a v roku 1921 sa oženil s Hadley Richardsovou, vzápätí ho Toronto Star vysiela ako zahraničného spravodajcu do Paríža. Ako novinár cestoval veľa po Európe a Blízkom východe odkiaľ písal reportáže z bojov. Vo voľnom čase písal poviedky. Stal sa členom skupiny amerických ex patriotov zhlukujúcich sa v Paríži okolo Gertrudy Steinovej – od nej pochádza názov stratená generácia. Členovia tejto skupiny boli poznamenaní zážitkami z 1.sv vojny a pocitom, že sa nemôžu zaradiť naspäť do povojnovej spoločnosti. Vo svojich dielach vyjadrujú skeptické názory vojakov, ktorí sa vrátili domov zo zákopov a hrôzy vojny a doma nájdu nových zbohatlíkov, ktorí sa na tejto vojne obohatili. Zároveň sa stretávajú so svetom plným neistoty, v ktorom si nedokážu nájsť uplatnenie. Medzi členov tejto skupiny patrili okrem Hemingwaya aj Francis Scott Fitzgerald, John Dos Passos, William Faulkner, Thomas Stearns Eliot, Ezra Pound, Eugene O`Neill a Thornton Wilder. Názov sa neskôr rozšíril aj na mladších západoeurópskych autorov ako Erich Maria Remarque a i.
Prvé dielo Tri poviedky a desať básní (Three Stories and Ten Poems)vyšla v roku 1923 v Paríži. Prvý román Jarné riavy (The Torrents of Spring, 1926) napísal ako paródiu na román Sherwooda Andersona Temný smiech. Roku 1927 sa rozviedol s prvou manželkou a oženil sa s Pauline Pfeifferovou, s ktorou sa zoznámil v Paríži. Zbierkou poviedok Muži bez žien ( Men without women, 1927) zožal prvý čitateľský úspech a zakrátko vyšiel jeden z jeho najúspešnejších románov Zbohom zbraniam ( A farewell to arms, 1929). V tomto diele rozpráva o láske ošetrovateľky Catheriny Berkleyovej a amerického poručíka Frederica Henryho, ktorý slúži ako taliansky dobrovoľník. Frederico dezertuje a spolu utečú do Švajčiarska, kde Catherina spolu s dieťaťom pri pôrode umrú. Zomierajú vďaka chaosu ktorý všade okolo panuje. Autor tu poukazuje na ničivé následky vojny.
Na cestách po Európe si Hemingway obľúbil býčie zápasy ako šport skutočných odvážlivcov. Smrť popoludní (Death in the afternoon, 1932) je jeho prvou knihou o býčích zápasoch. V 30. rokoch, období veľkej krízy sa Hemingwy zreteľne politicky orientuje doľava. Roku 1935 napísal rozhorčený článok pre New Masses o nešťastí v pracovnom tábore pre nezamestnaných veteránov, pri ktorom zahynulo 200 ľudí.
Ďalšie práce sú ohlasom jeho ciest po Afrike: Zelené pahorky africké (The green hills of Africa, 1935), Snehy Kilimandžára ( The snow of Kilimanjaro, 1936) a jedna z umelecky najvyspelejších kratších Hemingwayových próz Krátky šťastný život Francisa Macombera ( The short happy life of F.M., 1936). Po vypuknutí občianskej vojny v Španielsku tam nakrútil Hemingway dva filmy o vojne. Na kongrese Ligy amerických spisovateľov predniesol prejav na podporu republikánskeho Španielska. Medzitým pokračoval v tvorbe Mať a nemať ( To have and have not, 1937) je román skĺbený zo série noviel o Harrym Morganovi, kde Hemingway hľadá riešenie sociálnych pomerov v kolektívnom konaní. Prvá časť je o obliehanom Madride.
Ohlasom na udalosti v Španielsku je báseň, ktorá vyšla v New Masses, O amerických mŕtvych v Španielsku (On the american deadin Spain, 1939) a Hemingwayov najdlhší román Komu zvonia do hrobu (For whom the bell tolls, 1940)
Roku 1940 sa Hemingway usadil na Kube, opäť sa rozviedol a takmer súčasne oženil s Marthou Gelhornovou. Roku 1941 odišiel ako vojnový korešpondent do Číny, Barmy a Indočíny, 1944 v tej istej funkcii do Európy. V Londýne sa zoznámil s novinárkou Mary Welshovou, s ktorou sa po rozvode opäť oženil. Roku 1950 začína v časopise Cospmopolitan na pokračovanie román Cez rieku a pod stromy (Accros the river and into the trees, 1984), príbeh starnúceho amerického plukovníka, ktorý v Benátkach prežíva lásku k mladej aristokratke.
Hemingwayovo vrcholné dielo za ktoré v roku 1954 získal Nobelovu cenu, Starec a more (Old man and the sea, 1952). Až táto novela spôsobila, že sa Hemingway retrospektívne začal pokladať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na tomto vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba prakticky končí. Posledné dni života prežíva na Kube v beznádejnom zápase s neúprosnopu starobou, až ho depresia roku 1961 dohnala k samovražde. Hemingway bol majstrom krátkych foriem v próze, mal jadrný úsporný štýl, ktorý sa stal pojmom v modernej svetovej literatúre. Jeho vplyv zasahuje do všetkých vyspelých literatúr sveta.